Ako si ochrániť pamäť?

Všetci to dobre poznáte. Ten pocit, keď sa Váš dobrodružný sen, ktorý ešte pokojne snívate, razom rozplynie a rušivý zvuk budíka Vás vtiahne späť do reality. Koľkokrát ste v duchu ľutovali, že ste išli opäť do postele tak neskoro a sľubovali si, že dnes už určite pôjdete skôr? Rozhodli ste sa predĺžiť si pobyt vo vyhriatom brlohu aspoň o päť minút, no v konečnom dôsledku to spôsobilo len fakt, že ako zvyčajne zase nič nestíhate. Môžete si vôbec dovoliť nevstávať skoro aspoň počas víkendu a ostať vo Vašom mäkkúčkom kráľovstve až do obeda?
Myslíme, že rutinu ranného vstávania, problémy a pocity s ním spojené, prežíva väčšina z nás rovnakým spôsobom, a práve preto Vám prinášame aspoň malú motiváciu, vďaka ktorej budete mať pocit, že táto nepopulárna aktivita je nám vlastne prospešná. Čím skôr vstanete, tým viac času máte na to, aby ste stihli všetko, čo ste si naplánovali. V tomto článku sa ale chceme zamerať na niečo celkom iné, no určite nie menej dôležité. Je ním totiž Vaše zdravie. 
Aby sme boli presnejší, objasníme si, ako spánok ovplyvňuje našu pamäť. Nové štúdie, ktoré boli zamerané na zistenie možnej spojitosti medzi dĺžkou spánku a “kvalitou“ pamäte v pokročilom veku, priniesli zaujímavé zistenia. Ako je už známe, spánok je pre ľudí veľmi dôležitý, a to nielen preto, aby si telo oddýchlo po ťažkom dni, ale hlavne preto, aby sa mozgové bunky dostatočne zregenerovali. S tým je spojené aj fungovanie ľudskej pamäte, ktoré sa však zvykne prejavovať až neskôr, teda v starobe. To znamená, že dostatočné množstvo spánku netreba podceňovať. Čo však ale v praxi znamená dostatočné?
Okrem spodnej hranice často zabúdame na to, že existuje aj tá horná. Štúdia dokázala, že nielen nedostatok, ale aj prebytok spánku pôsobí nepriaznivo na mozgové bunky a pamäť. Konkrétne bolo zapojených 15.263 účastníkov, žien vo veku 70 a viac rokov, pri ktorých sa zisťoval priemerný počet hodín strávených spánkom. Žiadna z účastníčok v minulosti neprekonala mozgovú príhodu, ktorá by mohla ovplyvniť aktuálny stav mozgu. Z následného pozorovania vyplýva, že najefektívnejšia je doba spánku 7-8 hodín denne. Pri extrémne krátkom spánku, teda 4 a menej hodín denne, rovnako ako aj pri dlhom spánku, teda 9 a viac hodín, sa ukázal stav pamäte v pokročilom veku horší.


Ďalším faktorom, ktorý spája dĺžku spánku a stav pamäte, sa ukázala byť pravidelnosť. Zmeny dĺžky spánku o viac ako 2 hodiny negatívne pôsobia na pamäť u starších ľudí. Rozdiely v stave pamäti u ľudí s nepravidelným trvaním spánku v porovnaní s tými, ktorých dĺžka spánku v priebehu mnohých rokov bola takmer rovnaká, sú pomerne výrazné. Pamäť je horšia až o 1-2 roky, z čoho vyplýva, že kto si ju chce zachovať v čo najlepšom stave, mal by zvážiť svoj harmonogram už teraz. Tento výskum a jeho výsledky môžete použiť ako motiváciu pri rannom “trápení”. Či Vám však pomôže pri prekonávaní samých seba, záleží len od toho, ako sa k tomu postavíte, ale i od toho, či žijete iba pre prítomnosť, alebo sa občas zamýšľate aj nad tým, čo bude o pár rokov.

Zdroj: medicalexpress.com

Obrázky: makeuseof.com, livescience.com

Komentáre

468 ad