Marián Kuffa – nádej má ľudskú podobu

Popísalo sa už o ňom mnoho. Je vďačnou témou pre novinárov, neraz ste ho mohli počuť v rozhlasovej alebo televíznej relácií. Zdá sa, že tento muž už nemôže ničím prekvapiť, a predsa prekvapuje každý deň. Nosí nádej. Alebo on sám je “Nádejou”?

Marián Kuffa je človek, ktorému nie je neznámy pojem „ľudskosť“. Mohli by sme napísať, že za svoje skutky nič nechce, ale to by sme klamali. Všetko robí za nejakým účelom. Chce, aby každý z nás mohol dostať druhú šancu, mohol žiť dôstojnejšie, uvedomil si svoje chyby… Je to človek, ktorý má svoj cieľ, žije si svoj „osud“. Nehľadal ho, netušil, že týmto smerom sa bude uberať, no on si našiel jeho.

Obyvatelia východoslovenskej obce Žákovce by Vám o ňom rozprávali ako o svätcovi. My však nechceme jeho činy glorifikovať, pretože to on nemá rád, ale chceme napísať iba to, čo je pravda.

Detstvo prežil tradične. Mal svoje záľuby, priateľov a sny. Venoval sa horolezectvu, karate a jazde na koni. Paradoxne nikdy neuvažoval, že sa stane kňazom. Možno to mal o niečo ťažšie ako väčšina z nás, pretože musel často utekať oknom pred vlastným otcom. Z niekoho by možno vyrástol vyvrheľ, on sa ale vybral inou cestou. V dvadsiatich sa v ňom prebudili pocity, na ktoré možno niekto nedospeje celý život. Rozhodol sa mať ženu a deti. Obzvlášť túžil po dcérke. Toto však nemala byť jeho cesta a niekto „tam hore“ mu to dal patrične najavo.

Jedného dňa, keď zdolával Gerlach, spadol z veľkej výšky a niečo v ňom sa zlomilo. Áno, odnieslo si to i jeho fyzické telo, ale zanechalo to silnú stopu najmä na jeho duši. Nepekný pád prežil a od tohto okamihu sa rozhodol, že i on sa chce stať tým, kto bude dávať život. Nie, nechcel sa hrať na Boha, ale zatúžil dávať druhú šancu, pomáhať tým, čo pomoc potrebujú, prebúdzať k životu tých, čo to chcú vzdať. Zvolil si teda cestu kňazstva. Keď prišiel do Žákoviec, nemal nič, iba ak 500 korunový dlh na krku. I napriek tomu všetkým dokázal, že aj z ničoho sa dá urobiť veľa. Vybudoval Inštitút Krista Veľkňaza. Prostredníctvom neho pomáha „ľudom na okraji spoločnosti“. Ženie ich späť do stáda. Nechce, aby zostali na tom okraji, kde chýba iba kúsok a oni spadnú do priepasti. Každý, kto vstúpi do Inštitútu vie, že sú tu stanovené prísne pravidlá. Kto ich poruší, bude musieť opustiť strechu, ktorá sa mu ponúkla. Vstupom sem si začínajú písať všetci novú kapitolu. Nikoho nezaujíma, kým bol pred tým, ale kým sa stane odteraz.

Pod vedením pána farára sa z vrahov, násilníkov a alkoholikov stávajú jedinci ochotní pomáhať a činiť dobro. Ako to Marián Kuffa robí? Neriadi sa rozumom, ba ani svalmi. Jeho „zbraňou“ je SRDCE! Nikoho nenúti k viere. Nanajvýš sa usiluje dostať svojich „zverencov“ na cestu, kde je možné, že sa s vierou stretnú a “uveria jej”.

Pán Kuffa nás učí milovať nemilovaných, nad nikým sa nevyvyšovať a pred nikým sa neponižovať, ale i opätovne pochopiť význam slova “ľudskosť”.

 

Obrázky: markusovce.eu, christ-net.sk 

Komentáre

468 ad