Od prírody neverní? Niečo na tom bude…

To, o čom sa doposiaľ iba špekulovalo, prípadne bolo považované za vynaliezavé výhovorky, sa najnovšie snažia dokázať už aj vedci. Podvádzanie máme jednoducho v génoch! O najnovších výsledkoch štúdií chce informovať aj magazín life-style

Štúdie študujú, ľudia podvádzajú…

Nevera je súčasťou našej spoločnosti vari od nepamäti, a preto nedá mnohým spávať, ani vedcom nie. Tí sa snažia už dlho prísť na to, prečo vlastne podvádzame, respektíve, prečo niekto áno a iný túto potrebu nemá. A zdá sa, že konečne sa na niečo prišlo. Vraj tak robíme, pretože je to súčasťou našej DNA, teda niektorých z nás.

Sklony k promiskuite sú zrejme zapísané v DNA, na tom sa veľká skupina vedcov zhodnúť už dokáže, avšak ako tvrdia niektorí, naše sexuálne správanie neurčuje iba súbor genetických faktorov. Dôležité sú totiž aj tie kultúrne, psychologické, sociálne, biologické, historické či náboženské.

To všetko dohromady robí z niekoho v konečnom dôsledku neverníka.

Akú genetickú výbavu máš, taký veľký neverník si

Tzv. „génmi nevery“ sa zaoberala aj štúdia Queenslandskej univerzity v Austrálii. A hoci ide stále „iba“ o hypotézu, ktorú je potrebné naďalej skúmať a preveriť, prebralo ju už mnoho ďalších odborníkov, ktorí o nej zapálene diskutujú. Jedno je však isté – celkom psychologický prístup k otázke nevery už nie je relevantný, pretože sa zistili nové skutočnosti o vplyve neurobiologických a genetických činiteľov.

Okrem iného sa tiež prišlo na to, že za sklony k promiskuitnému správaniu môže genetické usporiadanie systémov dopamínu a oxytocínu.

Veď práve hormón oxytoxín je považovaný za hormón vernosti, lásky a dôvery, zatiaľ čo dopamín v nás vyvoláva túžbu po nových zážitkoch, emóciách a radostných impulzoch. Vedci vyslovili predpoklad, že variabilita v génoch, ktoré regulujú uvoľňovanie týchto hormónov, môže vytvárať predispozície na rôzne sexuálne správanie.

Spomínaná štúdia austrálskej univerzity v Queenslande prišla svojím výskumom aj na to, že „nábeh“ na promiskuitu je treba hľadať v genetickej výbave. Svoje tvrdenia opierajú o výskumy, ktoré realizovali aj na jednovaječných dvojčatách, mužoch i ženách. Vedci na základe nich došli k záverom, že v prípade rovnakej DNA sú zrejme veľmi podobné predpoklady na neveru. Napriek tomu je v tejto téme stále mnoho pochybností, ktoré bude potrebné ďalej preveriť.

Ale ako kvalitná výhovorka by to mohlo poslúžiť už aj dnes, čo poviete?

____________

Zdroj: nytimes.com/2015/05/24/opinion/sunday/infidelity-lurks-in-your-genes.html?_r=0

Obrázok: dollarphotoclub.com/stock-photo/Marital%20infidelity%20concept./80222411

Komentáre

468 ad