Príbuzenstvo so Slnkom?

Planéta HD 162826, ktorá je od nás vzdialená okolo 110 svetelných rokov, je zrejme prvým objaveným hviezdnym súrodencom nášho Slnka. Nachádza sa v súhvezdí Herkula.

nove slnko

Naše Slnko sa zapálilo po zrútení jedného “chuchvalca” veľkého molekulárneho mračna pred viac ako 4,57 miliardami rokov. Dnes je Slnko osamelou hviezdou, ktorá sa túla Mliečnu drahou len so svojimi planétami a asteroidmi. Na úplnom začiatku to bolo ale trochu inak. Dávne meteority z úsvitu Slnečnej sústavy obsahujú pozostatky rozpadu rádioizotopov, ktoré mohla obsahovať jedine blízka gigantická hviezda. Tá ukončila svoj krátky život oslnivou explóziou supernovy. Vlna z tejto mohutnej vesmírnej explózie mohla odštartovať aj zmršťovanie molekulárneho mračna, na ktorého konci mohlo vzniknúť naše Slnko.

Analýzy usporiadania telies v Kuiperovom páse naznačujú, že Slnko v skutočnosti vzniklo vo hviezdokope s jednou až desiatimi tisíckami hviezd. Ich súhrnná hmotnosť bola až okolo troch tisíc Sĺnk. Táto hviezdokopa sa potom po niekoľko sto miliónoch rokov rozpadala. Výsledkom toho je, že dnes sú súrodenci nášho Slnka roztrúsení po celom blízkom vesmíre.hd 162826

Ivan Ramirez z Texaskej univerzity v Austine to však takto nevidí. S kolegami objavil hviezdu, ktorá by mohla byť prvým známym súrodencom Slnka. Ide o hviezdu HD 162826, ktorá je o 15 %  hmotnejšia ako Slnko a pravdepodobne vznikla z toho istého molekulárneho mračna ako naše Slnko. Túto hviezdu je možné vidieť v súhvezdí Herkula vo vzdialenosti 110 svetelných rokov. Hviezda nie je  viditeľná voľným okom, ale pomocou ďalekohľadu ju možno spozorovať pri hviezde Vega zo súhvezdia Lýra.

Ramirez a jeho kolegovia hľadajú Slnečného súrodenca už dlhšiu dobu. Mali vytipovaných až 30 kandidátov. Vedci pozorovali obežné dráhy a analyzovali žiarenie hviezd pomocou spektroskopie. Nakoniec zúžili celý výber na jedinú hviezdu a tou je práve HD 162826. Podľa Ramireza je tu veľmi malá možnosť, že sa do planetárnych systémov súrodencov Slnka mohol nejako dostať pozemský život alebo že život prišiel na Zem z nejakého blízkeho hviezdneho systému. Vedci zatiaľ nevylúčili existenciu menších kamenných planét typu našej Zeme, ktoré by mohli obiehať okolo hviezdy HD 162826 alebo jej blízkych súrodencov. Ramirez a jeho kolegovia hovoria, že keď nájdeme väčší počet súrodencov Slnka, mohli by sme lepšie pochopiť, ako a kde vlastne  naše Slnko vzniklo.

Zdroj: osel.cz

Obrázky: csillagszeme.hupont.hu, imerisia.gr

Komentáre

468 ad