Škola v pohybe

netradičným metódam vyučovania pristupujú mnohí ešte stále s trpkosťou a konzervatívnosťou. Mladá generácia však vidí, že v tejto oblasti sa akoby zastavil čas, preto je nutné vymyslieť niečo nové, inovatívne, čo deťom prinesie radosť z učenia. Jednou z tých, ktorí hľadajú tú najvhodnejšiu alternatívu a túžia po obrode je i Carolina Blatt-Gross z Atlanty. Má doktorát z výtvarnej výchovy a 15-ročné skúsenosti s výučbou na rôznych úrovniach. Prečítala množstvo publikácií o tom, ako fyzická aktivita podporuje akademický úspech. Celé jej to začalo do seba zapadať a každým dňom dávať väčší zmysel. Časy, kedy museli deti sedieť  bez pohybu s rukami za chrbtom sa pokladajú za prežitok.

Podľa Caroliny by mali mať deti pri vyučovaní možnosť pohybovať sa. Spočiatku si nebola istá, akoby to fungovalo, a či by pohybová aktivita nenarúšala atmosféru v triede, ale aj vzťah učiteľ-žiak. Neskôr, keď sama mala dve deti – veselých, nebojácnych chlapcov, videla, že pohyb je neoddeliteľnou súčasťou detskosti. Roky, desaťročia, ba možno storočia bol však potláčaný po zasadnutí do školských lavíc. Nie všetky deti vedia ticho obsedieť. Sú i také, v ktorých doslova „hrá každá žilka“. Otázka potom znie, ako ich udržať ticho sedieť v tradičných triedach, ktoré ešte stále prevažujú? Je jasné, že takto sa doslova zmetie zo stola šanca na prirodzený úspech. Učenie možno bude jednoduché, ale skľučujúcenudné. Niekoho znechutí už iba samotná predstava, že ho čakajú dlhé hodiny obyčajného sedenia. Robiť to deň čo deň niekoľko rokov a potom nastúpiť do rovnako nudnej práce. Toto už dnes „nefŕči“. Nude odzvonilo.

Poznanie, že myseľ je súčasťou našej „telesnosti“ nie je nové, no akosi nevieme dostatočne využiť toto kybernetické bohatstvo v nás. Inšpirujúci je príbeh, ktorý sa odohral začiatkom 20. storočia, kedy progresívny pedagóg John Dewey odskrutkoval stoly z podlahy, pretože mu to celé pripadalo veľmi napäté a formálne. Školy 21. storočia využívajú napríklad namiesto stoličiek fit lopty. Nik netvrdí, že by sa deti nemali naučiť ovládať svoje telo a vydržať pár hodín v pokoji, ale prečo by sa mala stať škola akýmsi “strašiakom”, ktorý pojedá symboly detského sveta? Moderné školstvo by malo staviť na zážitkové vzdelávanie, rozvoj komunikácie, ale i na pohyb. Carolina nakoniec našla školu „svojich snov“ (Hess academy Decatur, Georgia), ktorá bude pre jej chlapcov tým pravým miestom. Pozitívna správa je, že i k nám sa pomaly, ale isto dostávajú trendy vyspelého školstva vďaka pár nadšeným jedincom. 

Predstavte si to, my dospeláci sa môžeme v práci vystrieť, postaviť, prejsť k oknu, uvariť si kávu, no čo deti? Každý z nás si iste dobre pamätá na to, aké to bolo.Nikto predsa nedal nikomu právo, aby akýmsi gombíkom „odpojil“ deti od ich tiel, a teda im dal signál, aby ako mávnutím čarovného prútika vypli svoju energiu a tíško sedeli. Veď už i tak decká trávia oveľa menej času vonku, ako tomu bolo kedysi. Možno to voľakedy vyzeralo tak, že po príchode z „nudnej“ školy utekali deti na ihrisko či do poľa. Dnes však prichádzajú domov a sadajú za počítač. Práve škola by im mala ukázať čaro pohybu a viesť ich k aktivite. Mnoho odborníkov sa zhoduje, že pohyb zlepšuje pamäť a teda zjednodušuje učenie. Čím viac deti zapoja svoje telo, tým sa im budú pojmy do hlavy lepšie ukladať. Prečo by sa deti nemohli učiť aj na preliezačkách, alebo spoznávať hmyz na lúke? Zdá sa Vám to chaotické, náročné? Pre učiteľa je to iste zložitejšie, ako odrecitovanie svojich memoárov pred nemou triedou, no oveľa, oveľa účinnejšie. Pedagóg sa musí snažiť tento chaos organizovať a vyťažiť z neho. Hranice sú tiež veľmi dôležité a deti by ich mali poznať už na začiatku školského roka.

Francúzsky filozof Julien Offray de La Mettrie už v 18. storočí povedal veľmi výstižnú vetu: „Ľudské telo je stroj, ktorý sám naťahuje pružiny, živý obraz nepretržitého pohybu.“ U detí to platí stonásobne. Nestojí za to brzdiť ich plne funkčné a aktívne pružiny, keď vykazujú 100% úspešnosť. Pohyb je pre deti rovnako dôležitý ako kyslík

Zdroj a obrázky: edition.cnn.com, hessacademy.com

Komentáre

468 ad