Voynichov rukopis

rukopisZáhadami opradený a tajomstvami posplietaný Voynichov rukopis od svojho objavenie nedá spávať vedcom, no ani laikom. Nielen samotný spis, ale aj jeho ilustrácie sa vymykajú z priemeru. Nevieme pochopiť ich význam a zmysel. Kniha, ktorá je uložená v knižnici Yalskej univerzity, je hádankou bez odpovede.  

Nerozlúštený Voynichov rukopis bol objavený, spolu s niekoľkými ďalšími antickými knihami, v roku 1912. Od tej doby si nad ním láme hlavu lingvistika i kryptografia. Tento unikátny predmet sa datuje do začiatku 15. storočia. Jazyk, ktorý sa tu využíva, nebol použitý nikde inde a je plný rovnako záhadných kresieb. Vyobrazuje znamenia zverokruhu, symboly, ale aj predmety z reálneho sveta. Tam, kde dochádzajú fakty a dôveryhodné vysvetlenia, prichádzajú špekulácie. Takto to bolo i v tomto prípade. Obzvlášť obľúbené sú mimozemské konšpiračné teórie. Podaktorí zamietli Voynichov rukopis s tým, že je to renesančný podvod. Iní tvrdia, že slová sú organizované a majú podobnosť so skutočným jazykom, nemôže ísť o podvrh. 

Nedávno sa do skúmania rukopisu pustil aj Marcelo Montermurro, fyzik na univerzite v Manchestri, a jeho kolega Julián Zanette. Voynichov kód vtesnaný do rukopisu sa im síce nepodarilo rozlúštiť, ale môžu s určitosťou potvrdiť, že sa riadi istými jazykovými pravidlami. Tajomstvo pôvodu a význam textu zostávajú stále veľkou neznámou, no dosiaľ získané dôkazy o organizácií textu na rôznych úrovniach nám naznačujú prítomnosť skutočnej jazykovej štruktúry. Stále sú tu však tí skeptickí akademici, ktorí si jednoducho nechcú pripustiť existenciu akéhosi strateného jazyka či kódu, o ktorom nemáme doteraz žiadnu vedomosť. Gordon Rugg z Keele University sa vyjadril: „Nemyslím, že je tu veľká šanca, aby bol Voynichov rukopis neidentifikovaným jazykom, pretože tu existuje príliš mnoho detailov, ktoré sú veľmi odlišné od všetkého, čo sa nachádza v niektorom zo skutočných jazykov.“

Keď rukopis pred 102 rokmi kúpil v Taliansku poľský zberateľ Wilfrid Michael Voynich myslel si, že kniha zostane navždy vo vlastníctve jeho rodiny. Neznáma abeceda so štyridsiatimi znakmi, ktorá svojho času patrila aj cisárovi Rudolfovi II., však nie je niečo, čo by sa malo ukrývať pred zrakom verejnosti. Podľa typu ilustrácií môžeme iba hádať, že ide o akúsi botanickú alebo alchymistickú príručku. No i toto môže byť iba šikovné šifrovanie. S rukopisom si neporadili ani tí najlepší kryptológovia z obdobia druhej svetovej vojny.

Jedno slovo sa v istom úseku opakuje častejšie, v iných kapitolách sa objavuje už iba sporadicky. Mohlo teda ísť o kapitolu o konkrétnej byline, alebo niečo podobné, ktorá sa tu bližšie rozoberá a neskôr už iba spomína. Čo sa týka rozloženia slov, tak „vojničtina“ pripomína trochu angličtinu.

Dnes vieme, že v období renesancie vedeli podobné tajomné rukopisy štedro odmeniť. Rudolf II. zaň údajne zaplatil šesťsto dukátov. Táto suma v tej dobe predstavovala pre bežného obyvateľa niečo neskutočné, ba priam mýtické.

Kto má teda pravdu? Skeptici, realisti či optimisti? Doterajšia analýza preukázala, že ku knihe treba pristupovať s rešpektom, lebo je pravdepodobné, že skutočne nepôjde o žart či podfuk.  

Zdroj: livescience.com

Obrázkyproto57.wordpress.com, bibliotecapleyades.net, livescience.com

Komentáre

468 ad